Tak, a odteraz som Írka :)


Ak sleduješ môj instagram, alebo si čítal/a jeden z týchto článkov (tu, a tu) tak isto vieš, že už nežijem na Slovensku. S priateľom sme sa asi pred dvomi týždňami presťahovali do malého mestečka v Írsku.

Pred odchodom sme veľmi neuvažovali o tom, že by sme opustili Slovensko. Prišlo to veľmi spontánne na jednej rodinnej oslave, keď sme sa rozprávali s jeho tetou, ktorá v Írsku žije. A vtedy sme si povedali, že skúsime šťastie.


Veď prečo nie? 


Na Slovensku nás naozaj nič nedržalo. Nemali sme žiadny úver, žiadne záväzky a ani deti, kvôli ktorým by sme museli ostať doma. Sme ešte mladí a je lepšie vyskúšať život vo svete teraz, než keď budeme starí. 

A ak to nevýjde? No tak to nevýjde. Vrátime sa späť, s novými zážitkami a hlavne skúsenosťami, ktoré by sme v našej rodnej zemi nenabudli. 


Ja som sa zatiaľ stihla zamilovať do Írska ešte viac, ako keď som tu bola pred 3 rokmi na výlete.
Užívam si, akí sú Íri kľudnejší a priateľskejší oproti Slovákom.
Užívam si tu počasie, ktoré je, aj napriek všetkým stereotypom, veľmi pekné a slnečné.
Našli sme si dva potenciálne domčeky a takisto sa pravdepodobne staneme adoptívnymi rodičmi jedného krásneho, lenivého kocúrika.
Stihla som si nájsť aj moju najobľúbenejšiu časť v meste - nádherné námestíčko, ktoré dýcha históriou.


Ale aby to všetko neznelo tak ideálne, zažili sme tu prvý skutočný Halloween, ktorý som preležala s vírusom a boľavým žalúdkom v posteli. Dnes s tým vírusom v posteli leží priateľ.
Takisto som v neustálom strese, kedy si konečne nájdem prácu a či sa mi niekto z inzerátov ozve späť. 
Ale ako som písala, sme tu iba dva týždne. A čo to je? Nič. Ak budeme chcieť, máme tu ešte zbytok života pred sebou.

Určite sa opäť ozvem a budem ťa informovať o tom, ako mi to tu ide a čo je nové.
Máš nejakú vysnívanú krajinu, v ktorej by si chcel/a žiť, alebo nad zmenou krajiny ani neuvažuješ?

Teším sa na teba pri ďalšom článku,
Simona

simona zacko

2 comments:

Ďakujem za tvoj komentár :)