A čo ďalej...?

April 12, 2017


Zmena je život. Človek to dosť často počúva, ale málokedy tomu aj dáva väčšiu hodnotu. Tak to bolo aj u mňa… aspoň donedávna.

Mám 22 rokov, som v treťom ročníku na vysokej škole, píšem bakalársku prácu a pomaly sa mi blížia štátnice. Znie to pekne a tak organizovane. Ako celý môj život.
Najskôr základná škola, potom na strednú a samozrejme aj na vysokú školu, ktorú skončím s titulom Mgr., založím si rodinu a spravím si kariéru. Takto nejako som si predstavovala môj život… A frustrovalo ma, že to je tak nalinkovaný, pričom z každej strany som počúvala že tak je to správne. Že tak by to malo byť. Veď ako inak “žiť”? A tak som tomu verila. 

Pravdupovediac, už to tak nechcem.

Študovanie ma prestalo baviť a netúžim v tom pokračovať, pričom cítim väčšiu a väčšiu potrebu sa osamostatniť a založiť si “vlastný život”. Začať sa starať sama o seba a byť závislá iba sama na sebe. Túžim po tom prijať a vziať na seba tú zodpovednosť.
S mojim chlapom sme už dlhšie rozmýšľali, že čo bude po štátniciach. A dospeli sme k názoru, že na Slovensku zostať nechceme. Keby ste mi pred piatimi rokmi povedali že budem reálne uvažovať o živote v zahraničí, asi by som na vás pozrela a rozmýšľala, či máte všetkých päť pohromade. Ale človek starne a takisto sa mu menia jeho túžby, priania a najmä priority.

Je to rozhodnutie, ktoré má desí a teší zároveň.

Tá radosť ale prevláda. Chcem tým povedať, že nech sa teraz rozhodnete akokoľvek, o päť rokov to môže byť úplne inak. Preto ak vás nezobrali na vašu vysnenú vysokú školu, alebo ste pohoreli na pohovore do vytúženej práce, nezúfajte.
Človek mieni, život mení.
Ako ste si pred piatimi rokmi predstavovali vy váš život? Zmenilo sa niečo?



You Might Also Like

0 comments

Ďakujem za tvoj komentár :)