Korfu, Grécko

July 13, 2016


Ak sledujete môj instagram tak viete, že som bola v Grécku. Konkrétne na ostrove Korfu. Boli sme preč od pondelka do pondelka a to more mi už teraz chýba.

Leteli sme v pondelok skoro ráno z Bratislavského letiska. Samozrejme aj hneď takto zrána sme zažili vzrúšo, protože kamarátka si v aute zabudla doklady. Neviem či by som sa smiala alebo plakala, keby nemohla nakonec ísť. Ale našťastie všetko dobre dopadlo a všetci sme bezpečne nastúpili do lietadla. Let trval iba hodinu a pol a teda aj rýchlo ubehol. Horšie to už bolo v cieľovej destinácii – Korfu. Z hlavného mesta sme sa ďalšiu hodinu a pol viezli autobusom do hotela. Bolo by to v pohode keby sever Korfu nebol taký hornatý. Kto pozná Pezinskú Babu, tak toto bolo niečo podobné.

Do hotela sme dorazili niečo po 11-tej hodine. Samozrejme check-in bol až o 14-tej a naše izby neboli pripravené. Napriek tomu a našťastie nám dali náramky all-inclusive, tak sme sa na toaletách prezliekli do plaviek a išli sme využiť bar pri bazéne. A krátko na to sme sa už išli naobedovať. Čo sa jedla týka, tak nebolo zlé, ale nebolo to ani nič čo by som musela veľmi vychvaľovať. Klasické švédske stoly kde si vybral každý. Po obede nám milé recepčné (ktoré ale po anglicky až tak nevedeli – až na jednu výnimku) odevzdali kľúčik od izby a tu nastalo nemilé prekvapenie. Všetko bolo čisté a upravené, ale nefungovala nám klíma, televízia a dokonca ani telefón. Klímu nám opravili ešte v ten deň, ale TV ani telefón nám neopravili vôbec. Apartmán nebol veľký, ale postačujúci. A mali sme aj balkón, čo bolo veľké plus – hlavne večer. Teda ak si odmyslím otravných, miniatúrnych komárov, kterých nebolo ani počuť, repelenty na nich nefungovali a štípance od nich mali gigantické rozmery.

Pláž sme mali hneď pri hoteli, čo sme si veľmi chválili. Pláž bola kamenistá, ale neboli to obrovské kamene, bol to skôr štrk. Dno mora ale bolo už pieskové. A čo je hlavné – more bolo čisté. Až na jeden deň, keď pri brehu plávali riasy (asi búrka na mori). Jediné čo mi trošku vadilo bolo že more nebolo kludné, ale boli vlny. Jeden deň boli menšie, ďalší zase väčšie.


Náš deň teda pozostával z nasledujúcich aktivít: raňajky, z raňajok hneď k bazénu chytať bronz, z bazéna na obed, z obedu na apartmán na poobednú siestu, po sieste blbnúť do mora, z mora opäť k bazénu a z bazéna na večeru. Popri tom sme stíhali aj rôzne aktivity, ktoré robili animátori – volejbal, jóga a vodný gym. Animátori boli veľmi milí a dvaja boli zo Slovenska. Každý večer robili nejaký program pre deti a potom pre dospelých, takže ste sa nenudili. Bolo karaoke, comedy show, bingo, karikatury atď.


Vo štvrtok večer sme sa vybrali do hlavného mesta Korfu, aby sme sa popozerali po obchodoch. S mojim chlapom sme tu vyskúšali fishspa, kde Vám nohy obžírali tie malé rybičky. Úprimne vám poviem že som bola naivná a myslela som si, že keď nohy strčím do tej nádoby, tak tie rybky pôjdu postupne. Haha Simona, si vtipná. Tie rybky sa na moje nohy vrhli ako pirane a naozaj som sa trošku zľakla. Zo začiatku to bol zvláštny pocit, skôr nepríjemný, ale po čase to začalo byť príjemné a jemne to aj šteklilo. A nohy som mala naozaj jemnejšie a hladšie (potrebujem to domov). Město vyzerá klasicky južansky – ako v Chorvátsku. Doslova. Kamenná cesta, vlhký vzduch, milión obchodíkov so suvenírmi a turisti.


V piatok sme mali v pláne ďalší výlet, z kterého sme boli (úprimne) s mojim chlapom sklamaní. Autobusom sme sa zase hodinu a pol trepali do prístavu a z prístavu sme loďou išli aspoň dve hodiny k ostrovom Paxos a Antipaxos. Paxos – voda tam bola nádherná, tyrkysová a priezračná že som tam mala chuť skočiť. Loďou sme jemne vošli aj do jaskyne, ale naozaj iba jemne, lebo tam bol iba predok lode (pričom nám bolo povedané, že loď pôjde dnu celá – prvé sklamanie). Odtiaľ sme išli na Antipaxos, ktorý prezývajú Európsky Karibik. Áno, bola tam nádherná biela piesočná pláž, ale čo z toho, keď ste na ňu nemohli ísť a ani doplávať (čo nám opäť bolo povedané, že to bude možné – sklamanie číslo dva). Pri tomto ostrove sme kotvili 30 minút aby sme si zaplávali v mori a zaskákali z lode. Chceli ste ísť od lode ďalej ako na 10 metrov? Nemožné, pretože už na vás pískali a kričali že máte síť späť. Tak ten Európsky Karibik sme videli iba z diaľky. Veľkej diaľky.


Po Antipaxose sme mali rozchod v prístavnom mestečku. Myslím že sa volalo Parga, ale ruku do ohňa za to nedám. Mestečko bolo veľmi pekné – opäť typické prístavné a južanské. Kamenná cesta, prístav, veľa kaviarničiek a reštaurácií a najmä mačiek. V jednej reštaurácii sme si dali velký obed, ktorý mne veľmi chutil. Mala som kurare mäso na grile s hranolkami a oblohou. Bola som jediná spokojná. Môj chlap a kamarátka si dali jahňacie na šťave s makarónmi a to čo im priniesli nielenže vyzeralo, ale aj chutilo zle. Kamarátke doniesli namísto mäsa kosť (!!!). Môj chlap zjedol svoje a potom dojedol aj moje, tak sa veľmi nesťažoval. Kamarátke ochotne jedlo vzali späť a vybrala si to isté čo ja. Takže nakoniec spokojná bola. Bola som milo prekvapená že to jedlo bez problémov vzali späť, ospravedlnili sa a mohla si vybrať iné jedlo. Neviem prečo, ale mám pocit že tu na Slovensku by to jedlo tiež vymenili, ale nie tak ochotne a už vôbec nie s úsmevom na perách a úprimným ospravedlnením. Po jedle sme si sadli na kávičku, pivko a milkshake, ktorý ste si mohli namiešať podľa vlastnej chuti. Ja som si dala kombináciu cookies a bubble gum. Bolo to mňam. Po oddychu a mestečku nás čakala cesta do prístavu a odtiaľ na hotel, kam sme prišli večer po 21. hodine a vyčerpaní.


Sobotu a nedeľu sme strávili už klasicky pri mori a bazéne. Večer nás čakalo balenie kufrov, ktoré ja maximálne z duše neznášam, ale zvládli sme to úspešne (ako inak) a nič nezabudli. V pondelok sme si dali raňajky, zacvičili jógu a nastúpili na autobus, ktorý nás doviezol na letisko. To letisko bol jeden veľký (alebo skôr malý joke), lebo na kontrolu tam maximálne kašlú. Kamarátka mala v príručnej batožine tekutiny a sklo, vôbec ich nevyložila bokom (ako sa to má) a v pohode ju pustili ďalej bez rečí. Ja som mala v kabelke len tak hodené tabletky proti bolesti a takisto ma pustili. Veď som kľudne mohla mať aj drogy. Čo už, aspoň sme sa na tom pobavili a zaplakali zároveň. Duty Free obchodík tam bol iba jeden a aj to dosť chudobný. Let na Slovensko nám opäť ubehol a ani sme sa nenazdali, už sme boli doma vo vlastných posteliach. Opálení, oddýchnutí a s novými zážitkami.



You Might Also Like

0 comments

Ďakujem za tvoj komentár :)